Jedným z hlavných trendov posledných rokov je neustále klesajúca dôveryhodnosť tzv. mienkotvorných médií. Preč sú časy, keď tieto médiá mohli verejnosť zavádzať nepravdivými informáciami o Iraku alebo o Juhoslávii. Vďaka neustále rastúcemu počtu ľudí, ktorí si dokážu vyhľadávať informácie z rôznych zdrojov na Internete, strácajú tzv. mienkotvorné médiá svoj „monopol na pravdu“. Napriek ich klesajúcemu vplyvu však predstavitelia týchto médií vôbec nestratili svoje presvedčenie o vlastnej úlohe „tvorcov dejín“. Je tiež zaujímavé, akým spôsobom sa na novú situáciu rozhodli médiá zareagovať.
Zoznam „konšpirátorov“
Miesto toho, aby sa tzv. mienkotvorné médiá snažili informovať pravdivejšie a vyváženejšie, začali zastrašovať verejnosť pred vyhľadávaním odlišných informácií na Internete. Nepochopili, že kým v „mainstreame“ nebude vytvorený priestor pre odlišné názory, kriticky mysliaci ľudia budú stále vyhľadávať alternatívne informácie. Pre objektívne posúdenie nejakej udalosti už celé tisícročia platí zásada „audiatur et altera pars“ (nech je vypočutá aj druhá strana) a táto zásada je tzv. mienkotvorným médiám na Slovensku stále cudzia. Jednou z hlavných metód, akými sa snažia bojovať s kritickými názormi, sa preto stala diskreditácia a označovanie názorových odporcov ako „konšpirátorov“. Typickým prejavom tohto trendu je webová stránka „konspiratori.sk“.
Na uvedenej stránke sa v zozname „konšpirátorov“ objavuje výpočet širokej skupiny médií s rôznou úrovňou dôveryhodnosti a kvality. Skutočne sa tam objavujú mnohé nedôveryhodné webové stránky, avšak naopak, niektoré z uvedených patria k tomu najlepšiemu, čo sa na slovenskom a českom internete objavuje. Do skupiny konšpirátorov boli zaradené aj také médiá ako noveslovo.sk (hodnotenie 6,1), halonoviny.cz (5,3) či literarky.cz (5,0). Spoločným menovateľom pre stránky v zozname teda vôbec nebola nízka dôveryhodnosť či kvalita, ale ich názor odlišný od oficiálnych pozícií tzv. mainstreamu. Takéto premiešanie kvalitných a nekvalitných médií s odlišným názorom je veľmi nečestným spôsobom diskreditácie.
Pokračujte v čítaní na stránke autora Braňa Fábryho